1. MO - Literatúra ako druh umenia. Literárna veda

 

Literatúraje jedným z druhov umenia podobne ako výtvarné umenie, hudba, architektúra, divadelné umenie a pod. Umenie je špecifickým odrazom, poznaním a pretváraním skutočnosti.

Literatúra (z lat. littera = písmeno) pokrýva všetky slovesné diela, aj tie, ktoré sú neumeleckej povahy (napr. odborné texty). V užšom slova zmysle sa však pod týmto pojmom chápu iba diela umeleckej povahy (teda beletria) - sú napísané s estetickým zámerom, teda s cieľom vyvolať umelecký zážitok. Diela nemusia mať iba písomnú podobu - typickým príkladom je ústna ľudová slovesnosť.

Veda, ktorá skúma literatúru, sa nazýva literárna veda. K jej disciplínam patria :

literárna kritika- analyzuje literárne diela z hľadiska literárnej teórie a histórie.

dejiny literatúry- skúmajú literárny proces, teda vývojové premeny v literatúre od najstarších čias po                                           súčasnosť.

Z časového hľadiska členíme literatúru na jednotlivé úseky - periódy, preto hovoríme o periodizácii literatúry :

Svetovýliterárny vývin členíme na 3 hlavné obdobia :

• Starovek: sem patrí : orientálna literatúra (sumerská, akkadská, staroegyptská, hebrejská, indická) ,  antická literatúra (grécka a rímska)

 

• Stredovek

 

• Novovek: sem patrí : Humanizmus a renesancia , Barok , Klasicizmus , Preromantizmus a romantizmus , realizmus , literárna moderna a avantgarda , literatúra medzi 2 svetovými vojnami , literatúra po roku 1945

 

Slovenskýliterárny vývin členíme na 3 hlavné obdobia:

• Staršia slovenská literatúra (800-1780): Stredovek , Humanizmus a renesancia , Barok

 

• Novodobá slovenská literatúra (1780-1900): Klasicizmus , Preromantizmus a romantizmus , od romantizmu k realizmu , realizmus

 

• Slovenská literatúra 20. storočia (od roku 1900): Literárna moderna , literatúra medzi 2 svetovými vojnami , literatúra po roku 1945 , súčasná slovenská literatúra ( od 1989 ).

 

Teória Literatúry: skúma všeobecné princípy, kritériá a kategórie umeleckej literatúry. Zahŕňa tiež otázky žánrov, verša, výrazových zvláštností umeleckého diela a iné.

Základným spôsobom členenia literatúry je členenie na literárne druhy. Literárny žáner je označenie pre tie literárne diela, ktoré spájajú spoločné tematické, kompozičné a tvarové znaky. Rozlišujeme 3 literárne druhy :

• 1. Lyrika- vyjadruje subjektívny (vnútorný) svet autora : city, nálady, myšlienky. Je nedejová, môže byť veršovaná, ale aj neveršovaná. K lyrickým žánrom patria napr. óda (oslavná báseň), elégia(žalospevná báseň), idyla (pôv. báseň z pastierskeho prostredia oslavujúca pokojný vidiecky život), sonet (14-veršová báseň), žalm (biblická pieseň, pôvodne spievaná v sprievode lýry), epigram (krátka satirická báseň) atď.

 

• 2. Epika-  formou rozprávania a opisu vyjadruje príbehy a udalosti. Ich súhrn v príčinnej a časovej následnosti sa nazýva fabula a jej umelecké spracovanie sujet. Jej základom je konflikt, ktorý sa postupne rozvíja, vyvrchoľuje a rieši. Epika je dejová, môže byť neveršovaná, ale aj veršovaná.K epickým žánrom patria napr. román (rozsiahle epické dielo zachytávajúce širokú oblasť javov s množstvom vedľajších epizód a hrdinov), novela (stredne rozsiahle epické dielo s menším počtom postáv a jednoduchším dejom), poviedka (krátke epické dielo s malým počtom postáv a  jednoduchou fabulou), rozprávka, epos (rozsiahla veršovaná skladba o hrdinstve jednotlivca alebo národov), bájka (krátky žáner, v ktorom vystupujú zvieratá a rastliny ktoré majú ľudské vlastnosti a konajú ako ľudia, v závere je poučenie), balada (báseň s pochmúrnym dejom, rýchlym spádom a  tragickým záverom), legenda (životopis svätých), povesť (žáner ľudovej slovesnosti, zachytáva skutočné veci, osoby, udalosti a zmiešava ich s nadprirodzenými prvkami) .

 

• 3. Dráma-  je epické dielo vo forme dialógu (rozhovoru postáv, pričom prehovor jednej postavy nazývame replika) a monológu (prehovor jednej postavy).K dramatickým žánrom patria napr. tragédia (sústreďuje sa na závažné morálne a spoločenské problémy, v antickej tragédii hrdina bojuje proti osudu, v závere umiera), komédia (veselohra, zosmiešňuje negatívne vlastnosti jednotlivca aj spoločnosti pomocou jemného humoru, alebo irónie a  satiry), činohra (zobrazuje vážne spoločenské problémy) a iné.

 

V súčasnosti sa uplatňuje aj členenie literárnych diel podľa jazykovej formy na :

• Poéziu(viazanú reč, teda veršované diela).
• Prózu(neviazanú reč, teda neveršované diela).
• Drámu(dialogizovanú reč).

 

Veršje označenie pre jeden riadok básne. Verše sa spájajú do myšlienkovo uzavretých celkov - do strof. Zvuková zhoda slabík na konci veršov sa nazýva rým. Podľa rýmovej schémy hovoríme napr. o rýme združenom (aabb), obkročnom (abba), striedavom (abab), prerývanom (abcb).

Básnické výrazové prostriedky (trópy) sú obrazné, nepriame (prenesené) pomenovania. Patria k nim:

• Metafora : vzniká na základe prekvapivej vonkajšej podobnosti ( vykríkla očami, zápalka smútku ).

 

• Personifikácia: zosobnenie, prisúdenie ľudských vlastností neživým predmetom (Poľana, mať stará, zem dažďom leto zapíja).

 

• Prirovnanie: vzniká na základe porovnávania 2 realít na základe spoločnej vlastnosti (vlasy biele ako kvety jablone).

 

• Syneztézia : spájanie vnemov rôzneho zmyslového pôvodu (sladké svetlo, tieň zvuku).

 

• Alegória ( inotaj ): skrývanie významu (v Bottovej Báji na Dunaji je biela húska spisovná slovenčina).

 

• Symbol: znázornenie abstraktného pojmu konkrétnym predmetom, nepriame pomenovanie (Judáš - zrada, u Kraska havrany, topole, bledá luna sú symboly ponurých nálad, neistoty).

 

• Metonymia: vzniká na prenášaním významu na základe princípu vecnej alebo logickej súvislosti (kúpiť si Kraska).

 

• Synekdocha: zámena časti za celok alebo celku za časť (na stráni sa pasú kŕdle bielych zvoncov, v triede už nebola ani noha).

 

• Epiteton: umelecký prívlastok (slnce mliečnym jasom svieti, nemé srdcia).

 

Štylistické figúrysú konfigurácie slov, ktoré sa odlišujú od hovorového jazyka. Patria k nim :

• Inverzia : zmenený slovosled.

 

• Eufónia: zámerné hromadenie zvukomalebných hlások (duní Dunaj).

 

• Elipsa: vynechanie slov z vety.

 

• Anafora: opakovanie slov na začiatku veršov.

 

• Epifora: opakovanie slov na konci veršov

 

• Paralelizmus: opakovanie štruktúr rôznej povahy (zvukovej, tematickej, gramatickej). Pri striedaní 2 motívov jeden ozrejmuje druhý (Videl som sokola, videl som zbitého: /  videl som Janíčka na Váhu mŕtveho).

 

• Antitéza: prirovnanie protikladom.

 

• Rečnícka otázka

 

• Rečnícka odpoveď

 

• Apostrofa – oslovenie

 

2. MO - Biblia a mytológia ako zdroje európskej kultúry , Pamiatky antickej literatúry

 

 

Hoci je hebrejská literatúra najmladšou z literatúr Blízkeho východu, zachovala sa nepretržitým podaním židovského náboženského spoločenstva a neskôr kresťanstva. Je najvýznamnejšou literárnou autoritou. Aj v súčasnosti je najčítanejšou, najinterpretovanejšou a najprekladanejšou knihou svetovej literatúry práve biblia.

Myšlienkový svet Biblie, jej poetika, metaforické, alegorické a tematické postupy dodnes ovplyvňujú duchovný a literárny vývoj. Na základe Biblie sa v literatúre vytvorila vrstva biblických „loci communes “ (jedinečných myšlienkových a slovných spojení). Patria k nim rôzne frazeologizmy, metafory, motívy, témy (napr. podobenstvo o márnotratnom synovi, raj a prví ľudia, posledný súd), postáv (Kristus, Judáš, Satan, Mária Magdaléna), tematických a žánrových podôb a preberanie charakterov biblických postáv (model vzkriesenia, spasiteľské alebo pokušiteľské poňatie postavy).

Biblia(1. tis. pred n. l.) má 2 časti´:

1.Starý zákon -  je sv. knihou (tóra) židovského náboženstva. Tvorí ho 46 kníh : historické (dejepisné) - napr. 5 kníh Mojžišových, Kniha Jozue, Kniha sudcov , poučné a básnické - napr. Jób, Žalmy, Kniha prísloví, Pieseň Šalamúnova , prorocké - napr. Izaiáš, Jeremiáš .

2.Nový zákon -  je sv. knihou kresťanského náboženstva. Tvoria ho knihy: historické - 4 evanjeliá (Marekovo, Matúšovo, Lukášovo, Jánovo) a Skutky apoštolov, poučné -  listy apoštolov, prorocké - Apokalypsa (Zjavenie sv. Jána).

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Antická literatúra  (9. st. pred n. l. - 5. st. n. l.)pôsobila ako významný činiteľ pri vzniku a vývoji literatúr európskych národov. Mala na ne mnohostranný a silný vplyv, ovplyvnila tvorbu mnohých autorov, predurčila vývin žánrov, tém i postoja človeka k svetu. Latinčina sa od stredoveku stala kultúrnym jazykom v celej Európe. Predmetom napodobňovania a zdrojom inšpirácie sa antika stala predovšetkým v období renesancie a neskôr klasicizmu.

Antikaje súhrnný názov pre grécku a rímsku kultúru (lat. antiqus =starý starobylý).

Pamiatky Gréckej literatúry možno podľa literárnych druhov rozdeliť na :

• Epické: ku ktorým patria:

 

• Mýty (báje) : Sú to anonymné rozprávania o pôvode sveta, bohov, o zákonoch spoločnosti a prírody. Vystupujú v nich nadprirodzené bytosti, bohovia, hrdinovia. Človek, príroda a bohovia tvoria jednotu.Hrdinami boli statoční a nepremožiteľní bojovníci s výnimočnými vlastnosťami (Odyseus, Prometeus, Herkules, Achilles).Najvyšším bohom bol Zeus (rímsky Juipiter), boh morí Poseidon (Neptun), boh krásy a lásky Afrodita (Venuša), boh múdrosti Aténa (Minerva), boh vojny Ares (Mars).

 

• Bájky - krátky žáner, v ktorom vystupujú zvieratá a rastliny ktoré majú ľudské vlastnosti a konajú ako ľudia, v závere je poučenie. Na základe ustálených vlastností sa vytvárajú určité typy ako prefíkaná líška, usilovný mravec, panovačný lev, hlúpy havran. Najznámejším gr. bájkarom bol Ezop.

 

• Eposy - rozsiahle veršované skladby o hrdinstve jednotlivca alebo národov. Patria sem

 

• Homérove eposy  : 

 

• Ílias- má takmer 16000 veršov, vykresľuje udalosti z bojov Grékov o maloázijské mesto Tróju. Mesto sa napokon  podarí dobyť vďaka ľsti Odysea, ktorý zostrojil obrovského dreveného koňa. Postavy: trójsky kráľ Priamos, jeho synovia Paris a Hektor, spartský kráľ Menelaos, jeho krásna manželka Helena, bojovníci Odyseus a Achilles, Odyseova manželka Penelope.

 

• Odysseia  - má vyše 12000 veršov, dej sa odohráva po skončení trójskej vojny. Opisuje Odysseovu 10-ročnú cestu späť na rodnú Ithaku. Cesta je dlhá, nebezpečná, plná nečakaných útrap a nebezpečenstiev (stroskotanie na ostrove Kyklopov, 7-ročný pobyt u nymfy Kalypsó, stretnutie s morskými Sirénami). Odyssea stíha hnev Poseidona a ochraňuje ho Aténa. Epos je oslavou Odysseovej odvahy a šikovnosti a vernosti jeho ženy Penelopy.

 

• Lyrické,ku ktorým patria piesne, pôvodne sprevádzané hrou na lýru (preto názov lyrika). Predstaviteľka Sapfó tvorila básne naplnené citmi a vášňou.

 

• Dramatické, ku ktorým patria:

 

• Komédia : je veselohra, zosmiešňuje negatívne vlastnosti jednotlivca aj spoločnosti pomocou jemného humoru, alebo irónie a satiry. Predstaviteľ: Aristofanes (kom. Oblaky).

 

• Tragédia :sústreďuje sa na závažné morálne a spoločenské problémy, v antickej tragédii hrdina bojuje proti osudu, v závere umiera. Predstavitelia :

 

• Aischylos: tragédie Pripútaný Prometeus, Euripides.

 

• Sofokles :tragédie Kráľ Oidipus, Antigona (napriek zákazu Tébskeho kráľa Kreóna pochová svojho brata, za čo ju stihne trest : je zaživa zamurovaná v hrobke. Jej snúbenec - kráľov syn Haimon - sa prebodne mečom a zomiera aj jeho zúfalá matka).

 

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Rímska literatúra (3. st. pred n. l. - 5. st. n. l.) sa považuje za "mladšiu sestru" gréckej literatúry. Prevzala už hotové formy a žánre a niektoré priviedla k väčšej dokonalosti a ďalej ich rozvíjala.

Predstavitelia Rímskej literatúry :

Marcus Tullis Cicero- jeden z najvýznamnejších rétorov staroveku ( O štáte,, O zákonoch).

Publius Vergilius Maro: idylické básne Bucolica (pastierske idyly), Georgica (roľnícke spevy). Epos Aeneas je pokračovaním trójskej Íliady.  Trójsky hrdina Aeneas založí v novej vlasti rod, z ktorého vzídu rímski panovníci.

Quintus Horácius Flaccus: zb. básní Ódy, Satiry (ako žiť a stať sa šťastný).

Publius Ovídius Naso: zb. básní Lásky (ľúbostné elegické básne), Žalospevy, Umenie milovať (Ovídius radí mužom i ženám, ako si získať a udržať lásku). Básnické skladby Metamorfózy (Premeny) sú spracovaním (prebásnením) gr. a čiastočne aj rímskych bájí.

 

3. MO - Stredoveká literatúra. Význam príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Staroslovienska

literatúra

 

 

Po páde Rímskej ríše (476) sa vývoj antickej kultúry v Európe prerušil. Stredoveká literatúra (5. -15. st.) sa vyvíjala v zmenenom spoločenskom systéme - v období feudalizmu a vlády kresťanstva. Umenie volilo predovšetkým náboženské témy v snahe postihnúť večné a najvyššie hodnoty. Literárnou autoritou sa stala Biblia. Krédom tohto obdobia bolo: Ora et labora! (lat. Modli sa a pracuj!).

V náboženskej literatúre sa kládol dôraz na bohoslužobnú (liturgickú) a výchovnú a vzdelávaciu funkciu. Rozvíjali sa žánre ako náboženské piesne, legendy (životopisy svätých), kázne, exemplá (krátke rozprávania o kladných, alebo záporných vlastnostiach človeka), mystériá (náboženské drámy).

Svetská literatúra rozvíjala hrdinskú veršovanú epiku (franc. Pieseň o Rolandovi, nem. Pieseň o Nibelungoch, rus. Slovo o pluku Igorovom), dvornú lyriku (kurtoázne ľúbostné básne), vagantské piesne (pijanské, ľúbostné, žartovné piesne šírené potulnými študentmi). Významným zdrojom poznania dejín boli kroniky (čes. lit. : Kosmas: Kronika česká).

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Slovenská stredoveká literatúra(800 - 1500) je tvorená 2 vývinovými obdobiami :

• 1. Pokus o sformovanie stredovekej literatúry (800 - 1000) - písaná literatúra sa zrodila až po príchode Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Písanej literatúre predchádzali ústne slovesné útvary ľudovej slovesnosti. Tie sa nezapisovali, cirkev ich potláčala ako prejavy pohanského myslenia.

 

• 2. Stredoveká literatúra ( 1000 – 1500 ) - vzniká po zániku Veľkej Moravy, keď sa v 10. storočí Slovensko stalo súčasťou Uhorského štátu., ktorý založili maďarské kočovné kmene.

 

Pokus o sformovanie stredovekej literatúry (800 - 1000) :

 

Kniežatá Veľkomoravskej ríše museli bojovať proti silnejúcemu tlaku zo strany západného suseda - Východofranskej ríše. Knieža Rastislav preto vypravil k byzantskému cisárovi Michalovi III. posolstvo so žiadosťou o vierozvestcov. Byzantský cisár mu vyhovel a v roku 863 prichádzajú na územie Veľkej Moravy bratia Konštantín (neskôr prijal v kláštore rehoľné meno Cyril) a Metod. Pochádzali zo Solúna - severogréckeho mesta, v ktorého okolí žili aj južní Slovania, a preto bratia poznali slovanský jazyk.

 

Význam príchodu C+M :

 

• Vďakaich misii sa podaril obmedziť politický a kultúrny vplyv Franskej ríše.
• C+M zostavili z malých písmen gréckej abecedy 1.slovanské písmo - hlaholiku, ktoré neskôr žiaci C+M zjednodušili - z písmen veľkej gréckej abecedy zostavili cyriliku. Stala sa základom písma u Rusov, Ukrajincov (azbuka), Srbov, Macedóncov a bulharov (cyrilika).
• Šírili kresťanstvo v reči, ktorej miestne obyvateľstvo rozumelo (na rozdiel od latinčiny, ktorú používali franskí kňazi). Staroslovienčina sa zrodila z macedónskeho nárečia z okolia Solúna, ktoré bolo dobre zrozumiteľné aj na Veľkej Morave. Používala sa ako literárny a liturgický jazyk.
• Vychovávali a vzdelávali svojich nasledovníkov.
• Stáli pri zrode prvých slovanských písomných pamiatok.

 

 

Tie delíme do 2 skupín:

 

Prekladová literatúra: tvoria ju preklady liturgických textov. C+M preložili evanjeliá (Nový zákon), misál (omšovú knihu), žaltár (zbierku žalmov), spevník, breviár (modlitebnú knihu pre kňazov), Súdny zákonník pre svetských ľudí (obdoba byzantského občianskeho zákonníka). Metod preložil Starý zákon.

 

Pôvodná literatúra : Konštantín : Proglas- prvá slovanská báseň. Je to predhovor k prekladu evanjelia a je oslavou domáceho jazyka ako základu knižnej vzdelanosti.

Moravsko-panónske legendysú tvorené 2 legendami, ktoré zachytávajú aj historické fakty a udalosti. Jej súčasťou je Život sv. Konštantína (autorom je pravdepodobne Kliment) a Život sv. Metoda (autorom je pravdepodobne Gorazd).

Život sv. Konštantínaopisuje detstvo, štúdiá a misijnú činnosť Konštantína (Filozofa). Vyzdvihuje jeho múdrosť a súcit s trpiacimi. Obsahuje aj obhajobu staroslovienčiny ako liturgického jazyka v Benátkach pred pápežským dvorom. Legenda je napísaná vznešeným štýlom, využíva množstvo biblických citátov, podobenstiev a prirovnaní.

Život sv. Metodaje kratšia a vecnejšia legenda. Jej podstatou je opísanie Metodovej misie na VM a jeho pôsobenia v hodnosti veľkomoravského biskupa.

K ďalším dielam nasledovníkov C+M patria:

Kliment: oslavné básne Pochvala Cyrilovi a Filozofovi a Pochvalné slovo na Cyrila a Metoda

Chrabr: vedecký spis O písmenách, biografická próza Život Naumov

 

Stredoveká literatúra (1000 - 1500) :

Po Metodovej smrti pápež Štefan V. zakázal sloviensku bohoslužbu (885), väčšina slovienskych kňazov musela ešte za Svätoplukovej vlády odísť. Uhorský štát sa orientoval na latinskú kultúru a vzdelanie. Latinčina bola administratívnym, literárnym a liturgickým jazykom. Od 15. storočia začali príslušníci vyšších vrstiev slovenského národa používať ako spisovný jazyk češtinu.

 K najvýznamnejším pamiatkam tohoto obdobia patrili:

• latinské cirkevné piesne
• 3 uhorské Legendy o sv. Štefanovi

Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi(autorom bol Maurus) - zobrazuje udalosti zo života mníchov po vstupe Svorada do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr z pustovne na Skalke pri Trenčíne, kde klčoval les, zachovával pôst a trýznil sa. Jeho žiaka Benedikta zabili krátko po Svoradovej smrti. Čoskoro po smrti konajú zázraky a ľudia si ich začínajú ctiť ako svätcov.